Odskúšanie Windows 7
21.03.2009 20:57 Pripravovaná nová verzia 7 operačného systému Windows si v porovnaní s aktuálnou verziou Windows Vista získala zatiaľ medzi užívateľmi relatívne dobrý ohlas. Keďže tento operačný systém je aktuálne ale len medzi beta a RC verziou a tvorcovia softvéru ho len začínajú podporovať, viacero užívateľov si chce Windows 7 odskúšať ale zatiaľ nepoužívať ako hlavný OS. Dnes si ukážeme ako si je možné Windows 7 odskúšať s natívnym výkonom s minimálnou námahou a bez prerozdeľovania disku vďaka novej technológii podporovanej vo Windows 7.
V dnešnom článku si ukážeme, ako je možné nainštalovať Windows 7 na PC s predchádzajúcou verziou Windows bez potreby prerozdeľovania disku a zároveň s prakticky plným natívnym výkonom.
Dostupné testovacie verzie Windows 7 si je samozrejme možné nainštalovať priamo natívne na samostatný diskový oddiel. Pre užívateľov, ktorí si chcú zatiaľ Windows 7 iba odskúšať, ide ale o náročnú operáciu a v prípade potreby zmenšenia existujúcich diskových oddielov často neakceptovateľne náročnú.
Ďalšou možnosťou otestovania Windows 7 sú samozrejme virtualizačné riešenia, ktoré ale neumožňujú Windows 7 dosahovať plný natívny výkon, využívať naplno napríklad možnosti grafickej karty, dostupné množstvo pamäte a výkon procesora.
Nové riešenie, ktoré Windows 7 ponúka, je prakticky zhodné s riešením Wubi použitým u inštalačných CD Ubuntu. Wubi sme sa detailne venovali v tomto článku.
Windows 7 totiž podporuje pripojenie disku uloženého v súbore vo formáte VHD, Virtual Hard Disk, a to aj v prípade disku systémového. Systémový disk Windows 7 tak môže byť uložený v bežnom súbore na disku predchádzajúcej verzie Windows, napríklad Windows XP, a Windows 7 je tak možné nainštalovať na existujúce PC prakticky bez zmien.
Windows 7 nainštalovaný takýmto spôsobom beží natívne s plným výkonom všetkých komponentov, minimálne môže byť znížený výkon pevného disku. Ak už sa ale súbor s virtuálnym diskom nezväčšuje a nealokuje sa mu ďalšie miesto, nie je príliš fragmentovaný alebo je virtuálny disk alokovaný celý pri vytvorení, zníženie výkonu disku by malo byť zanedbateľné.
Nainštalovať Windows 7 takýmto spôsobom pritom umožňuje jednoducho pomocou niekoľkých krokov navyše priamo inštalačné CD tejto novej verzie Windows. Po nainštalovaní je samozrejme možné voliť nabootovanie predchádzajúcej verzie Windows alebo Windows 7.
V ukážkových screenshotoch sme inštalovali 32-bitovú oficiálne Microsoftom sprístupnenú beta verziu Windows 7 na PC s Windows XP.
Vytvorenie a pripojenie disku uloženého v súbore formátu VHD
Pre nainštalovanie Windows 7 takýmto spôsobom je potrebné najskôr pomocou nástroja DiskPart nachádzajúceho sa na inštalačnom DVD Windows 7 vytvoriť VHD súbor a pripojiť ho. To je možné príkazmi create vdisk, select vdisk a attach vdisk, ako to ukazuje screenshot.
DiskPart je možné spustiť v príkazovom riadku po zvolení voľby Repair your computer a spustení Command Promptu. Prístupné pre uloženie virtuálneho disku do súboru sú všetky operačným systémom Windows rozpoznané disky prítomné na danom PC, v screenshote sme uložili vytvorený disk na disk C.
Pri vytváraní disku pomocou create vdisk sa špecifikuje jeho maximálna veľkosť v MB pomocou parametra maximum. Microsoftom odporúčaná veľkosť systémového disku je minimálne 16 GB, pre 32-bitovú verziu Windows 7 bez problémov s rezervou na samotnú inštaláciu stačí 10 GB. Príkaz create disk štandardne vytvorí dynamický disk uložený v súbore, ktorého veľkosť sa zväčšuje podľa obsadenosti disku. Možné je zvoliť aj alokovanie celého disku hneď pri vytváraní pre dosiahnutie menšej fragmentácie a najmä minimálneho zníženia výkonu Windows 7 spúšťaného takýmto spôsobom, docieliť sa to dá pomocou parametra type=fixed.
Po vytvorení a pripojení virtuálneho disku je potrebné príkazový riadok aj okno s voľbami, z ktorého bol spustený, zatvoriť kliknutím na ikonu zatvorenia okna, nie na tlačidlá reštartovania alebo shutdownu. Inštalátor sa po zatvorení tohto okna vráti na úvodnú obrazovku a v inštalácii je možné pokračovať.
Výber VHD disku pre inštaláciu
Pri inštalácii si je následne potrebné zvoliť typ Custom a vybrať ako inštalačný disk vytvorený virtuálny disk. Ten je možné spoznať napríklad podľa veľkosti, hneď po vytvorení navyše obsahuje len prázdne miesto a žiadny diskový oddiel.
Inštalátor Windows 7 síce informuje, že z tohto disku nie je možné bootovať, keďže v čase inštalácie je ešte na disku inštalovaný bootovací manažér staršej verzie Windows nepodporujúcej bootovanie z VHD. Inštalátor ale Windows 7 nainštaluje a zároveň preinštaluje bootovací manažér novým bootovacím manažérom Windows 7 a nový operačný systém nabootuje bez problémov aj z VHD.
Po úspešnej inštalácii je po reštarte možné zvoliť medzi nabootovaním Windows 7 alebo predchádzajúcej inštalovanej verzie Windows.
Virtuálny disk ako disk C v spustenom Windows 7, uložený v súbore na disku D
V takýmto spôsobom spusteným Windows 7 sa systémový virtuálny disk samozrejme javí ako bežný disk C a systémový disk predchádzajúcej verzie Windows typicky ako disk D. Na disku D je možné na screenshote možné vidieť súbor win7.vhd, v ktorom je virtuálny systémový disk Windows 7 uložený.
Inštalácia Windows 7 takýmto spôsobom nevyžaduje inštalovanú predchádzajúcu verziu Windows, keďže ale vyžaduje NTFS alebo FAT disk, pre väčšinu užívateľov Linuxu oproti natívnej inštalácii na nový diskový oddiel výhodu neprináša.
———
Späť